Športovcom okrem špeciálneho vybavenia pomáhajú aj rôzne výživové doplnky. O tom, aký majú vplyv na výkon športovca, hovorí športový fyziológ Viktor Bielik.
Naozaj dokážu výživové doplnky športovcovi pomôcť k lepšiemu výkonu?
Medzi vrcholovými športovcami je často rozdiel vo výkonnosti menší ako jedno percento. Zoberme si napríklad plávanie na sto metrov. Medzi časmi plavcov sú len minimálne rozdiely. Akákoľvek zmena, ktorá zlepší výkon hoci aj o máličko, môže pomôcť. Ale z hľadiska prirodzených doplnkov výživy sa nedá povedať, že existuje niečo prevratné, na základe čoho by sa športovec stal olympijským víťazom. Zo svojich skúseností viem, že naši športovci sa viac spoliehajú na výživové doplnky ako na základné stravovacie návyky. V prvom rade však musí mať športovec základné stravovacie návyky – raňajky, desiatu, doplnenie energie po cvičení. V prípade výživových doplnkov ide skôr o to, aby športovec voči konkurencii nič nestratil, než aby získal. A okrem toho, prvoradý je vždy tréning.
Ako doplnky ovplyvňujú ľudské telo?
Ich účinky sú rôzne. Niektoré z nich zvyšujú regeneráciu tým, že sa doplní rýchlejšie energia. Ak má totiž športovec dvojfázový tréning, docvičí okolo jedenástej, ale o tretej či štvrtej už musí byť pripravený na ďalšiu záťaž. Preto potrebuje do svalových buniek dostať čo najväčšie množstvo energie. Ďalšia skupina výživových doplnkov pomáha regenerácii a rastu svalových buniek. Iným typom sú tie, ktoré športovcovi zvyšujú aktuálnu výkonnosť, napríklad stimulanty. Ich hlavným účinkom je povzbudenie srdcovo-cievnej a nervovej činnosti. Niektoré doplnky zas zabezpečujú lepšie prekrvenie svalových buniek. Vďaka tomu sú lepšie zásobené živinami a kyslíkom, a to sa odrazí aj na výkone.
Využívajú ich všetci športovci?
Sú športy, napríklad streľba, kde nervovú sústavu treba skôr utlmiť. Okrem toho, názory sa rôznia. Viackrát som sa rozprával s niektorými vodnými slalomármi, ktorí v živote nebrali doplnky výživy. Ale v prípade silovo-rýchlostných športov je ťažšie sa zregenerovať bez akýchkoľvek výživových doplnkov. Okrem toho, treba si uvedomiť, že potením telo stráca okrem vody aj minerálne látky. Normálny človek vypotí liter a pol tekutín za deň a tieto minerály doplní bežnou stravou. Ale keď športovec stratí päť až šesť litrov potu, je ťažšie tie straty vyrovnávať len stravou. S obrovským telesným zaťažením tiež klesá imunita, takže športovec musí prijímať vitamín C, beta karotén, selén, zinok, magnézium, sodík alebo draslík, aby si imunitu udržal.
Ako často sa objavujú na tomto poli novinky?
Na trhu je teraz obrovská konkurencia. Firiem vyrábajúcich výživové doplnky je veľmi veľa a snažia sa vzájomne predbiehať. Niekedy na to ani nepotrebujú novú látku. Stačí vyvinúť prenášač, ktorý umožní väčšiu vstrebateľnosť už používanej látky, a tak zvýši aj jej účinok. Napríklad kreatín, ktorý sa využíva na rýchlu energiu, dostať vo viacerých formách. Existujú aj tabletky, ktoré sa vstrebávajú priamo v epiteloch ústnej dutiny. Neprechádzajú cez tráviaci trakt, kde by sa určitá časť látky stratila, pretože by ju využili tráviace bunky. Cez epitely sa vstrebe priamo do krvi.
Aké látky patria medzi zakázané?
Väčšinou sa zakazujú látky hormonálnej povahy alebo látky, ktoré zvyšujú vylučovanie hormónov. Hormóny totiž regulujú a zabezpečujú, čo sa bude v organizme diať, teda aj ako bude prebiehať regenerácia, ovplyvňujú rast či delenie buniek, tvorbu enzýmov a podobne.
Môže byť test na doping nepravdivý a športovcovi krivdiť?
Keď má človek v moči zvýšenú hladinu určitých hormónov, nie je to preto, že by zjedol náhodnú potravinu ako mäso. To sú naozaj obrovské výnimky. Je však viac-menej prirodzené, že pretekár bude všetkých presviedčať o svojej nevine.
Medzi doping sa radí aj marihuana, ktorá človeka skôr utlmuje. Prečo?
Je potvrdené, že marihuana zlepšuje regeneračné procesy. Takže nejde o zákaz len z etického hľadiska.
Môže vrcholový športovec získať všetky látky obsiahnuté vo výživových doplnkoch aj čisto stravou?
Na túto otázku sú rôzne názory. Niektorí dietológovia si myslia, že to dokážu. Do určitej miery s nimi súhlasím. Kvalitnou stravou dokážeme spraviť veľa. Ak ide o fyzicky extrémne náročné športy s 20–40 hodinami tréningu týždenne, ako je napríklad triatlon, tak si to veľmi neviem predstaviť.
PaedDr. Viktor Bielik, PhD.
prednáša fyziológiu človeka a regeneráciu v športe na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Pracuje ako tréner triatlonu v Sportdiag teame a na klinike športovej medicíny Sportmed pôsobí ako športový fyziológ
a získajte užitočné informácie na každý deň
© OUR MEDIA SR a. s. 2022. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ, viac info.

source