Mladomanželské pôžičky, dotované hypotéky či povinný balíček k účtu je len niekoľko vecí, ktoré bankám za posledné roky nadiktoval štát. Podľa Branislava Straku, člena predstavenstva a vrchného riaditeľa pre retail v ČSOB, politici často plieskaním biča nad hlavami bánk nedosiahnu nič, len ich ťahajú do rizikovejšieho správania.
Doterajšia vláda vytiahla na banky niekoľko palíc. Napríklad predpísala vzorový balíček služieb k účtu povinný pre všetky banky, aby si ľudia mohli porovnať služby. Za akú cenu balíček ponúkne ČSOB?
Zloženie balíčka sa ešte pripomienkuje, má začať platiť na jeseň, o jeho cene sa ešte rozhoduje. Je to opatrenie, ktoré reálne neprinesie ľuďom výhody. Bankové služby sú v silno konkurenčnom prostredí, tento zápas má na trh oveľa lepší vplyv, ako keď im štát takéto niečo nadiktuje. Prečo nie je predpísaný základný balíček napríklad pre mobilných operátorov?
Balíček je reakcia na skutočnosť, že zorientovať sa v stovkách poplatkov a porovnať si bankové služby je pre bežného človeka takmer nemožné.
Každá banka má niekoľko úrovní vlastného balíčka, ktorý je pre ľudí lacnejší a vhodnejší vzhľadom na potreby. ČSOB má napríklad balíček zadarmo, viac ako 30-percent klientov neplatí mesačne nič. Snahy ako napríklad balíček sa robia skôr na vytváranie dojmu, že politici tlačia na tie ,,zlé“ banky.
Štát bankám nanútil aj poskytovanie zvýhodnených mladomanželských pôžičiek. Zatiaľ ich núkajú dve banky. S akými úrokom ich rozbehnete?
Len chcem upozorniť, že nie je povinnosť poskytovať ich. ČSOB ich spustí v najbližších dňoch. Samozrejme nebude to ako za socializmu, keď sa na 20 rokov dávala pôžička s úrokom 1,5 percenta. A otázna je aj ich potreba, na trhu sú spotrebiteľské úvery účelovo viazané napríklad na zariaďovanie domácnosti s prijateľným úrokom. Štát nastavil pravidlá tak, že z mladomanželskej pôžičky so štátnou podporou si možno kúpiť kuchynskú linku, ale aj zaplatiť exotickú svadobnú cestu. A to je úplne rozdielna miera rizika.
Prečo potom idete tieto pôžičky poskytovať, chceli ste urobiť gesto vláde Roberta Fica?
Rozhodli sme ponúkať mladomanželské pôžičky, ale neočakávame o ne príliš veľký záujem. Nie pre zlé podmienky. Ako všetky banky budeme dávať úrok podľa posúdenia platu žiadateľa, vzdelania, nezamestnanosti v regióne a veľa ďalších kritérií. Ale preto, že počet svadieb v kombinácii s podmienkou veku a príjmu výrazne zužuje počet žiadateľov. A mladí riešia prednostne bývanie.
Vláda donútila banky dávať hypotéky pre menej zarábajúcich za úrok znížený o tri percentá. Banky tým však tiež získali, pribudli ďalší klienti.
Dotácie vždy kazia trh. Ak by záujem o tieto hypotéky rástol do extrémnych rozmerov, tak pokriví pravidlá, hypotéky by sa zdražovali. A pomoc v podobe štátnej dotácie pred pádom trhu aj tak skončila vo vrecku developerov.
Štát vám teda nanútil klientov, ktorých by ste inak ignorovali?
Výnimočné pomoci krivia trh. Nemáme problém predávať hypotéky v krajských mestách či lepších okresoch. Ale čo spraviť, keď niekto prikáže dávať hypotéky napríklad v Sobranciach? Čo keď tam ľudia stratia schopnosť splácať, kto ten dom kúpi? Z takého problému vznikajú v čase krízy dôsledky aj pre ľudí v iných regiónoch, na celom trhu.
Keď všetko rieši konkurencia a trh, prečo EÚ prikázala bankám zlacniť služby, napríklad dávať ľuďom výpis z účtu zadarmo či bankové karty blokovať bezplatne?
Politici v Európe sa snažia vytvárať dojem, že sú na strane spotrebiteľa. Ale to má skôr opačný účinok. Banky sa prispôsobili novému slovenskému zákonu a európskej direktíve, aj keď to znamená dosť veľký balík investovania. Napríklad doručovanie výpisov je drahé a teraz ich musíme posielať aj tým, čo to nechcú.
Koľko vďaka novým pravidlám majiteľ účtu ušetrí?
Na niektorých veciach po novom ľudia ušetria. Ale takéto vynucovanie nemá veľký význam. Napríklad Európska komisia viedla vojnu so spoločnosťou, čo vydáva bankové karty. Dôvod? Obchodníci sa sťažovali na poplatky, ktoré museli za platby odvádzať banke. Ale každá transakcia, celá technológia niečo stojí. Rovnako ako treba zaplatiť 24-hodinový on-line dozor nad miliónmi transakcií, ktoré musia sedieť na desatinu centa. Všetky debaty o predpísaných produktoch sa končia pri úplne inej otázke – kde je primeraná miera zisku bánk. Ale to je podobné, akoby niekto povedal obchodníkovi či majiteľovi reštaurácie – ty máš dosť dobrý zisk, tak daj obed či drink ľuďom zadarmo.
Naznačujete, že si to banky dorovnajú zvýšením iných poplatkov?
Predovšetkým sa musia vrátiť náklady, ktoré do fungovania služieb dávame. Reálne zisťujeme, čo ľudia potrebujú a tam nechceme zvyšovať poplatky. Pritom v každej banke sú aj nízke poplatky, ktoré zďaleka neodzrkadľujú plne náklady alebo dokonca služby zadarmo. A každá banka si to mixuje podľa toho, akých má klientov.
Po novom pri predčasnom splatení úveru si môžete pýtať najviac percento zo sumy, ktorá sa predčasne vracia. Už to dodržiavate?
Samozrejme. Platí to však len pre spotrebiteľské úvery priznané po 11. júni splatné do 10 rokov. A nie na hypotéky a úvery založené nehnuteľnosťou.
Pri hypotékach zostanú teda penále naďalej aj štyri percentá?
Hypotéky, to je iná káva. Dnes sú úroky na minime a ľudia ich fixujú na 3 až 5 rokov, lebo sa to oplatí. Dokážeme to garantovať, pretože máme garantované zasa nejaké príjmy z daného úveru napríklad na 20 rokov. Ak sa však niekto po roku rozhodne predčasne splatiť, tak banka prerába. Aj banka si na hypotéky požičala alebo vydala hypotekárne záložne listy za nejakú cenu. Navyše platí, čo ľudia málo vedia – pri zmene úrokovej sadzby po uplynutí doby fixácie má vždy klient právo odstúpiť a predčasne splatiť úver bez poplatku.
Čo teda konkurencia ďalej prinesie hypotékam?
Trh sa až príliš sústredil na úroky, tie sú teraz nízke. Pritom ide skôr o výšku mesačnej splátky, ktorú si človek môže dovoliť platiť. Druhou oblasťou je, koľko percent z ceny nehnuteľnosti banka poskytne. Po kríze je to asi 70 percent, ČSOB dáva do 90 percent. V ďalšom období pôjde skôr o dodatkové služby, napríklad, ako rýchlo vybaviť hypotéku či ako poistiť splácanie proti chorobe, smrti aj nezamestnanosti.
Kríza výrazne zmenila schopnosť ľudí splácať úvery. O koľko narástli banke zlé nesplácané pôžičky?
Počet žiadostí o reštruktura­lizáciu približne o 20 percent. Problémy má viac ľudí, najmä tí, ktorí prišli o zárobky. Ale Slováci chcú vlastniť byt či dom, a preto sú veľmi zodpovední, čo sa týka splátok bývania. Väčší problém sú kreditné karty či spotrebiteľské ú­very.
Koľko máte prípadov, ktorým ste museli predávať dom?
Nie je ich veľa, možno desiatky prípadov. Ale sú to prípady rôznych tragédií a nielen krízy, napríklad keď sa rodiny rozpadajú, alebo keď jeden z partnerov zomrie a druhý neutiahne splácanie bytu. Nechceme byť vlastníkom stoviek bytov a obchodovať s nimi. Preto hľadáme riešenie do poslednej možnosti.
a získajte užitočné informácie na každý deň
© OUR MEDIA SR a. s. 2022. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ, viac info.

source