Pri pohľade na niečiu tvár si v priebehu niekoľkých sekúnd vytvárame prvé dojmy. Robíme to na základe rôznych čŕt tváre. Nový výskum vedcov z Lancasterskej univerzity ukazuje, že nielenže už nedokážeme rozlíšiť tvár vygenerovanú AI od skutočných tvárí, ale považujeme tváre vytvorené umelou inteligenciou za dôveryhodnejšie. Či už vedome alebo nie, všetci súdime ľudí podľa tváre. Výskum z roku 2018 naznačuje, že 69 percent Američanov si vytvorí prvý dojem o niekom ešte predtým, ako prehovorí. 
Nový výskum naznačuje, že ľudia majú tendenciu myslieť si, že tváre vygenerované AI sú dôveryhodnejšie ako skutočné tváre. Ak chceme pochopiť, prečo je to tak a ako môže byť zobrazovacia technológia v budúcnosti zneužitá, musíme porozumieť tomu, prečo považujeme určité tváre za dôveryhodné. Štúdia z roku 2013 hovorí, že muži majú tendenciu byť vnímaní ako dôveryhodnejší, keď majú „väčšie ústa, širšiu bradu, väčší nos a výraznejšie obočie, umiestnené bližšie k sebe“, zatiaľ čo dôveryhodné „ženské tváre mávajú výraznejšiu bradu, ústa s kútikmi smerujúcimi nahor a kratšiu vzdialenosť medzi očami“.

Hnedé oči sú často považované za dôveryhodnejšie. Úlohu tu zohrávajú aj naše nevedomé predsudky. Pravdepodobnejšie nazveme dôveryhodnými ľudí, ktorí vyzerajú alebo sa správajú ako ľudia, ktorých poznáme. Sme milí k tým, ktorí sa správajú ako my. Žijeme však v dobe, keď je čoraz viac tvárí vygenerovaných umelou inteligenciou. Niektoré sú úplne neškodné, napríklad v počítačových hrách alebo avatary na sociálnych sieťach. Iné však slúžia na neetické ciele, napríklad digitálne prekrytá tvár v prípade „porna z pomsty“.

Zo schopnosti vytvoriť presvedčivú falošnú tvár sa dajú vytĺcť veľké peniaze. A kde sa točia peniaze, tam je rýchly pokrok. Podľa nového výskumu publikovaného v PNAS sme teraz v štádiu, keď „synteticky generované tváre nie sú len vysoko fotorealistické, ale sú takmer na nerozoznanie od skutočných tvárí“. A keďže nedokážeme zmysluplne rozlišovať medzi skutočnými tvárami a tvárami vygenerovanými AI, strácame dôvody dôverovať pravdivosti videí a fotografických dôkazov alebo dokumentácie.
Prácu, ktorú naše zmysly nedokážu urobiť, budú musieť vykonať časové pečiatky, záznamy o úpravách a jemné digitálne kontroly. Okrem toho, že nedokážeme rozoznať falošné tváre od skutočných, sme aj náchylní viac dôverovať AI tváram. Tím z Lancasterskej univerzity tvrdí, že „môže to byť preto, že syntetizované tváre majú tendenciu vyzerať skôr ako priemerné tváre, ktoré sú samy osebe považované za dôveryhodnejšie“.

Štúdia ukazuje, že umelý alebo digitálny svet už nie je jasne vymedzený ako „iný priestor“. Hranice medzi skutočným a falošným sa stávajú rozmazanými. Metaverzum a alternatívne reality vo všetkých svojich podobách čoraz viac zasahujú do našich prežívaných skúseností. A ako naznačuje tento výskum, v skutočnosti by sa nám mohli páčiť viac.
Zdroj: bigthink.com.
Redakcia
Vytvorené spoločnosťou For Best Clients, s.r.o.
Hostingove služby poskytuje spoločnosť WebSupport, s.r.o.
© 2020 všetky práva vyhradené • Nextech: 2644-6804

source