Píše sa rok 1996. Na cédečku Zvuk ulice znie dovtedy nevšedná hudba. Namiesto spevu počuť zvláštne recitovanie, každé druhé slovo je nadávka.
Niektoré rýmy znejú nasilu, pri iných raperom vôbec nerozumieť. Napriek tomu je kompilácia Zvuk ulice považovaná za legendu, bez ktorej by na Slovensku nevznikol hip-hop.
Otcom nahrávky je David zo Senca, ktorý pred 20 rokmi zozbieral raperov z celého Slovenska a nahral ich skladby na jedno CD.
„Nemali sme nádej, že to zahrá nejaké rádio. Vedeli sme, že to nemá pre bežných ľudí nijakú hodnotu. Chceli sme si len povedať svoj názor,“ spomínal vo svojej relácii , ktorú moderoval v Rádiu FM.
Najsilnejšími menami na výberovke Zvuk ulice boli skupiny ako Žužuleta, 2ja Lo3, Provokatéri, Trosky či Pa3k Metamorfolord, dnes známy ako Rytmus. 
„Prvýkrát som počul hip-hop v slovenčine. Bola to veľká vec, pretože dovtedy som poznal len americký rap. Oproti dnešnému hip-hopu bolo v kompilácii Zvuk ulice veľa nadávok. Prirovnal by som to k punku, bolo to veľmi rebelské. V porovnaní s dancefloorom a popom, ktorý sa vtedy hral v rádiách, to bola dobrá alternatíva,“ hovorí raper Otis z kapely H16, ktorý mal v tom čase dvanásť rokov.
Na začiatku sa rapovalo do prevzatých amerických skladieb, neskôr začali hudobníci skladať jednoduché podklady.
„Dídžej skopíroval na kazetu kúsok jednej z Cooliových piesní, ale len hudbu bez textu. Na druhú kazetu nahral nejaké zvuky, ktoré púšťal z druhého prehrávača kaziet. Pridal zopár skrečov a my sme do toho rapovali,“ opisuje kapela Luza svoje začiatky na vlastnej webstránke.
Skupina Luza vytvorila v roku 1998 spolu s kapelou Drvivá Menšina spoločné zoskupenie Názov Stavby.
Ich prvá demonahrávka Lúzadrvivámenšina mala svoj charakteristický zvuk. Texty mali síce jednoduchú a svojskú lyriku, no bola to autentická výpoveď o živote na sídlisku a hľadaní zmyslu života.
Neskôr vydal Názov Stavby album Reč naša , ktorého skladby medzi fanúšikmi zľudoveli a stali sa hymnami slovenského rapu.
V deväťdesiatych rokoch sa presadila aj kapela Trosky zo Zlatých Moraviec, ktorú tvorilo duo Midi a Vec. Aj Trosky vystupovali na výberovke Zvuk ulice.
V roku 1997 nahrali svoj prvý videoklip ku skladbe Tozmemi . Neskôr sa preslávili skladbami Atmo-Rytmo alebo Čakám na deň.
Na začiatku slovenského rapu stála aj kapela JSS z Prievidze. Lyrik H, Džuva a AD debutovali albumom Kompromis.
Prelomový bol však ich druhý album Rap čo má reč , ktorý reflektoval aj vtedajšie spoločenské pomery. Lyrik H a Bene dnes vystupujú pod značkou Modré hory.
Rapové kazety a cédečká sa v 90. rokoch šírili z rúčky do rúčky. Fanúšikovia si ich doma kopírovali a rozdávali ďalej svojim kamarátom.
Do módy prišli mikiny, široké nohavice, šiltovky a hrubé reťaze. Na diskotékach sa tancoval breakdance, ulice zdobili prvé graffiti. 
V slovenských mestách postupne vznikali rapové komunity, ktoré sa stretávali na sídliskách alebo koncertoch.
Najznámejšia bola pravidelná akcia Podzemie slovenského rapu, ktorá sa konala v petržalskom kultúrnom dome Lúky.
„David zo Senca, Názov Stavby či Trosky sa nedajú preskočiť ani prehliadnuť. Prišlo mi zaujímavé, že niekto rapuje básničky. V roku 2002 ma však dostal hlavne projekt Vybrané z davu . Vtedy začalo rapovať celé Slovensko,“ spomína raper Strapo, ktorý vtedy chodil na základnú školu.
Hip-hop vznikol v 70. rokoch v New Yorku. V černošských getách bola chudoba, takže prví americkí raperi kritizovali systém a zlú sociálnu situáciu.
Aj v slovenskom hip-hope 90. rokov sú náznaky spoločenskej kritiky. Kapela Trosky sa navážala  do komunizmu, v jej textoch cítiť aj sklamanie z vývoja po roku 1989.
Skupina Geto Ganx3 sa v jednej skladbe oprela  do Vladimíra Mečiara, kapela Provokatéri kritizovala rozpínajúcu sa mafiu.
Raper Tono S., ktorý sa pred voľbami 2016 vyhranil voči Marianovi Kotlebovi, hovorí že ani súčasní raperi sa nevyhýbajú kritike spoločenských pomerov.
„Napríklad Moja reč, Boy Wonder, Vec alebo Strapo. Ale mohlo by ich byť viac.“ V porovnaní s minulosťou však menej kritizujú korupciu.
„Spomínajú ju len okrajovo. Kedysi počúvalo hip-hop staršie publikum. Dnes sú to hlavne tínedžeri, pre ktorých je to ťažko prijímateľný obsah,“ myslí si Tono S..
Výnimkou je Strapo, ktorý ostro kritizuje  aj premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Kaliňáka za kauzu Bašternák.   
Pri zrode hip-hopu sa kládol dôraz na jeho nekomerčnosť. Raperi v textoch často zdôrazňovali, že robia hudbu pre menšinové publikum a odmietajú na nej zarábať.
V roku 2003 však nastal zlom. V hitparáde Deka, ktorú vysielala najsledovanejšia televízia Markíza, sa objavil videoklip od skupiny Kontrafakt, ktorej lídrom bol Rytmus. 
Skladba Dáva mi sa stala obrovským hitom. Jej úspech otvoril slovenským raperom dvere do šoubiznisu, z hip-hopu sa stal mainstream. 
„Do hip-hopu prišli veľké peniaze, čo na začiatku nebolo. Slovenský rap sa priblížil k svetovej kvalite, peniaze ho však trošku znehodnotili. Pred dvadsiatimi rokmi tu raperi nemali ambíciu robiť hudbu na plný úväzok, robili to zo srdca. Keď pochopili, že sa z toho dá žiť, prispôsobili sa. A prečo sa neživiť tým, čo ma baví?“ pýta sa Tono S..
Komercionalizáciu hip-hopu neodsudzuje ani Strapo: „Niekedy je z toho vyslovene cítiť kalkul a marketing. Ale netreba zabúdať, že mnohí raperi dali do hudby veľa peňazí a teraz chcú, aby sa im aspoň časť z nich vrátila.“
Po úspechu Kontrafaktu začali hrať slovenské rádiá aj AMO, H16, Moju Reč, Zverinu alebo Čistychova. Vznikli aj špeciálne relácie, zamerané na hip-hop.
Najväčší dopyt bol však po Rytmusovi, ktorý sa rád prezentoval  svojim luxusným životom. Stala sa z neho celebrita a hviezda bulváru.
Podobný úspech zaznamenal aj Majk Spirit, ktorý robil porotcu  v talentovej súťaži Hlas Československa.
Spolu s Rytmusom majú fanúšikov po celom Slovensku aj v susednom Česku. Vypredávajú kluby a zarábajú viac ako popové hviezdy.
S nástupom komercie sa postupne vytratili aj texty, ktoré kritizujú systém. Raperi riešia skôr ženy, peniaze, drahé autá a divoké žúrky.
„Najpočúvanejšie hity nemôžu mať zložitý obsah, lebo ich masa neprijme. Jednoduchosť a chytľavosť je zárukou toho, že sa to dostane k masovému publiku. Aj preto je dnešný rap často jednoduchý a prvoplánový. Chýbajú v ňom slovné hračky a metafory. Dešifrovať tieto veci je pre publikum náročné,“ myslí si Tono S..
Podľa neho zaujímajú väčšinu fanúšikov hlavne texty o tom, ako sa stať slávnym, motivačné skladby a skladby zamerané na ženské publikum.
Hip-hop navyše začal splývať s inými žánrami. Rytmus robí pop, Čistychova inšpiruje latino, v skladbách AMO cítiť reggae aj dancehall.
Na rapovej scéne pôsobia aj interpreti, ktorí majú blízko k elektronike – napríklad Haha Crew alebo Pil C. Týmto smerom sa vydal aj Ego.
„V 90. rokoch mal rap charakteristický zvuk, hovorilo sa tomu Zlatá éra hip-hopu. Potom prišli sezónne odnože rapu ako crunk, synťákový alebo tanečný rap. Teraz je veľmi populárny trap,“ vysvetľuje Tono S.
Podľa neho však badať aj tendencie návratu k zvuku z 90. rokov: „Veľa ľudí, ktorí začali robiť skladby s prvkami trapového zvuku, sa zase vracajú k tomu tvrdému, špinavému zvuku spred dvadsiatich rokov.“
Strapo si myslí, že hip-hop sa začne krížiť aj so starým rytmom afrických kmeňov: „Už to vidno na svetovej produkcii. Tento štýl je veľmi chytľavý, časom sa určite odrazí aj v našom hip-hope.“
Roky odkrývame veľké kauzy, zaoberáme sa vplyvom oligarchov a organizovaným zločinom. Vytvárame priestor pre komplexné a nezávislé spravodajstvo, aby ste mali jednoduchší prístup k dôležitým informáciám. Vaša podpora, nech je akákoľvek veľká, nám pomáha naďalej sa rozvíjať a poskytovať bezplatný obsah pre ľudí, ktorí si ho nemôžu dovoliť. Pridajte sa k našej komunite, ktorá spoločne bojuje za spravodlivosť a podporte nielen našu prácu, ale aj budúcnosť našej krajiny.
Zostante v obraze, všetky dôležité novinky vám zašleme na váš e-mail.
Aktivujte si službu a dostávajte upozornenia na najdôležitejšie správy dňa

source