Franczska Polynzia. Snov raj, kde as plynie pomaly a nemenne ako vlny na hladine ocena. Farebn kokteily s papierovmi ddnikami prjemne otupuj myse, tanec polonahch domorodk drdi zmysly a blaen spolupatrinos hstky vyvolench, ktor tu mu i, dva zabudn na vetky svetsk problmy. Alebo eby nie..?
Vo filme Pacifiction katalnskeho reisra Alberta Serru (Smr udovta XIV. / La mort de Louis XIV, Sloboda / Libert) sa toto prostredie stva dejiskom neprehadnej geopolitickej drmy, intrg a konpirci. Film, ktor mal premiru v hlavnej sai festivalu v Cannes, teraz mete vidie aj v slovenskch kinch.
Vysok komisr De Roller (Benot Magimel), vdy upraven elegn, ktormu oblek lad k Mercedesu, je poveren zastupovanm Franczska na tichomorskom sostrov. Tropick raj je vak pre neho viac ne len pracoviskom zd sa, akoby bol skr krovstvom, ktor blahosklonne spravuje poda svojho najlepieho vedomia a svedomia.
Svoje dni trvi neortodoxnm presadzovanm megalomanskch projektov, dohliadanm na ncvik novho sla exotickej tanenej skupiny, obdivovanm zdatnosti miestnych surferov i posedvanm vo vychrenom nonom klube. Kam vkro, dvere sa mu otvraj dokorn a on blahosklonne na vetky strany ponka svoju priaze a podporu tak trochu ako tak tahitsk Krstn otec.
Pomery sa vak menia. V komisrovom krovstve zanaj presadzova svoje zujmy aj in osoby i entity, ktor vak ostvaj zahalen rkom tajomstva. Medzi domcimi koluj znepokojiv zvesti o obnove nuklernych testov, ktor tu Franczi s mnostvom neblahch dsledkov uskutoovali a do 90. rokov 20. storoia. V hoteli pod De Rollerovm patrontom sa zrove objavuje tajomn cudzinec, ktor tvrd, e mu ktosi ukradol pas. A na mori sa v noci dej udn veci, ktor naznauj prtomnos ponorky.
De Roller sa ocit uprostred rbusu, ktor nedoke rozlti. Cti, e sa chyst osi vek. Ale o ak je to iba blam, ktorej m sm padn za obe? Nevie, komu me veri a nepozn svojho protivnka. De za dom sa spa hlbie a hlbie po pirle paranoj, konpirci a psychologickch hier.
Pre Alberta Serru, poda jeho vlastnch slov, nie je vo filme tm najdleitejm zpletka, jasne pomenovan problm ani jeho rozuzlenie. Filmy, ktor sa riadia mustrami politickej korektnosti, moralizuj a opakuj plivos dobre znmych socilnych problmov ho nebavia. Jeho autorsk diela (k Pacifiction napsal aj scenr) maj svoju vlastn vntorn logiku, ktor sa vyvja v ase a riadi intuciou. Vsledok je tak potom aj pre neho samho vraj asto prekvapenm.
Tm bude Pacifiction iste aj pre mnohch divkov. Prv hodinu, ba mono aj viac toti mono nebud ani tui, o sa to pred nimi vlastne rozohrva. Pacifiction zana ako pohadnicov reklama na dovolenkov destinciu, kde sa stretva eurpska smotnka s prostmi, no post-kolonilnej realite vemi dobre prispsobenmi loklmi. Unaven veierky, rozvlne rozhovory a udalosti vednch dn sa tu odohrvaj takmer v relnom ase a oko divka bude mono chvami radej bldi po pralivch exteriroch.
Postupne sa vak do idylky zana vkrda nepokoj. Najprv len ako abstraktn hrozba, ktor vak postupne naber kontry desivej istoty: Svet, na ktor sa pozerme, oskoro zanikne, rozsype sa na prach pod tlakom nieoho novho, o ho prevalcuje. Nevieme sce, o to bude, no tm viac ns to des a znepokojuje. Celkom aktulne a pritom dokonale nadasov a presnosn. Neurit zpletka o nuklernej hrozbe i medzinrodnom komplote je mono prli bizarn na to, aby jej divk prepadol ako De Roller. Jeho strach zoi-voi prevaujcim sa miskm na vhach pomerov a sl vak film zachytva absoltne trefne.
Nemal podiel na tom m skvel Benot Magimel v strednej lohe komisra. Rola skonho diplomata, ktor ani na vodnom sktri neodlo biely oblek, mu sadne ako uliata, a mono pri jeho monolgoch o politike obas spomeniete na seril Marseille, kde sa kedysi ako ambicizny kandidt na starostu postavil Grardovi Depardieu. Za svoj vkon v Pacifiction zskal vo Franczsku Csara, rovnako ako kameraman Artur Tort. Ten svojimi podmanivmi irokouhlmi zbermi taktie hojne prispel k budovaniu svojsky apokalyptickej atmosfry filmu, aiac pritom najm z kontrastu naivnej ostrovnej krsy a dekadencie spolonosti, ktor tento svet okupuje.
Pacifiction vak aj napriek dobrmu obsadeniu, podmanivmu obrazu (aj zvuku), vanej atmosfre a originlnemu nmetu nie je prve divckym filmom. Usedie jeho 165 mint d slune zabra aj otrlejiemu cinefilovi a neraz si mono poviete, e prve dopozeran 5- i 10-mintov scnu bez akhokovek posunu film mohol kudne oelie.
Chba vm vo filme, naopak, aj napriek zplave vedajch postv mu emcie s vnimkou samotnho komisra tu vetci psobia ako robotick figurny s slunm smevom, nejasnmi motvmi a nulovm citovm vkladom do toho, o sa okolo nich deje. Vizulne i typovo pritom ide o pestr a zaujmav zmes charakterov. Ostvaj vak len skeletmi skutonch postv.
Tak i onak, Pacifiction rozhodne m potencil vtiahnu vs do svojho sveta, printi vs prema o veciach, ktor by vm inak mono nenapadli, a zanecha vo vs prve to semienko nepokoja, ktor sa stva jeho hrdinovi osudnm. No km v rovine akejsi provkatvnej apokalyptickej symboliky funguje takmer bezchybne, mnoh in kvality, ktor by ste ako divk od neho mohli oakva, si nechva okzalo preteka pomedzi prsty.
Tourment sur les les (Franczsko / panielsko / Nemecko / Portugalsko, 2022, 165 min.)
Ria: Albert Serra. Scenr: Albert Serra. Hraj: Benot Magimel, Sergi Lpez, Montse Triola, Llus Serrat, Marc Susini …