Od ias, kedy zdobil cisrovn Sissi na pltne sladk smev 17-ronej Romy Schneider uplynulo u bezmla 70 rokov. Medzitm postavu slvnej raksko-uhorskej panovnky stvrnilo mnostvo inch hereiek, ba objavila sa dokonca v kinch aj v kreslenej podobe (v animku Sissi a Yeti z roku 2008). Po medzinrodnom spechu snmky Korzet reisrky Marie Kreutzer vak Sissi zrejme v mysliach mnohch z ns ete dlho ponesie podobu pvabnej luxemburskej hereky Vicky Krieps, ktor si za jej stvrnenie odniesla plne zaslen cenu Un certain regard z festivalu v Cannes.
Najnov filmov portrt Albety Bavorskej je odvny, intmny a nadasov. Aj ke sa o filme hovor ako o kostmovej historickej drme, v skutonosti je skr charakterovou tdiou a hbavou sondou do due eny, ktor sa sna vymani z okov svojej rodovej a spoloenskej roly. Film sa prebojoval a do uieho vberu sae o Oscara za najlep cudzojazyn film (nomincia mu vak napokon ula) a vyhral naprklad tie hlavn cenu na festivale v Londne. Teraz konene dorazil aj do slovenskch kn.
Km v vode spomnan romantick trilgia Ernsta Marischku z 50. rokov 20. storoia zachytvala Sissi ako mlad dieva, ktor sa so svojou dejinnou lohou ete len zoznamuje, vo filme Korzet u ju stretvame ako ostriean, z naivity dvno vytriezven enu na prahu tyridsiatky. Je niekokonsobnou matkou, jej manelstvo s Franzom Jozefom (Florian Teichtmeister) je viac-menej len formalitou a ona zfalo had nik z pohodlnho, ale emocionlne aj intelektulne vyprahnutho ivota krsneho maskota monarchie.
Nrod svoju cisrovn oslavuje ako vene mladistv, vzneen enu s ruovmi lcami, osm driekom a lokami splvajcimi a kamsi ku kolenm. No hoci s pre u tieto lichtky zdrojom nemalej pchy, s pribdajcim vekom je pre Sissi stle aie dost idelom z vlastnch umeleckch portrtov. Jej imid sa stva jej vzenm, zdrojom kadodennej neistoty a achillovou ptou, do ktorej sa s vekm gustom triafa kad, kto sa nestotouje s jej politickmi nzormi i neortodoxnmi maniermi.
Napokon, klebetnci si v prpade Sissi vdy mali na om zgustn: Krovsk protokol jej nevonia a pri kadej prleitosti od dvora utek ku koom, zhralmu bratrancovi i sestre vydatej do Anglicka. Okrem toho tie pestuje viacero eny nehodnch zub a zlozvykov, vrtane fajenia, portovania i vnivho zujmu o technologick novinky.
Ak to vak asi naozaj bolo, by v koi eny v ele patriarchlneho sveta raksko-uhorskej monarchie? i pod drobnohadom tiscok zvedavch pohadov, a pritom ti len po slobode, skrom a autenticite? Marie Kreutzer (Bez otca, Pda pod nohami) sa odkla od romantizovanej verzie Sissi z pdesiatych rokov aj od jej splotenej podobizne z pohadnc a turistickch suvenrov. Snma z nej pozltku a obnauje ju (v niektorch scnach doslovne) ako krehk a zrove siln rebelantku, ktor zfalo ti po vni a naplnen.
V krsne melancholickom podan Vicky Krieps (Ni z przrakov, Bergmanov ostrov) sa vzneen Sissi z obrazov na stench viedenskch palcov men na enu z msa a kost, ktor sa zmieta v mnostve protichodnch emci. Chvami je rozvna, dokonale sa ovlda (naprklad v a chorobne kontrolovanom vzahu k jedlu) a pln svoju rolu so vetkmi jej nuansami aj kli. Inokedy sa men na bezradn divok zviera lapen do pasce, z ktorej niet niku. T pascu prve symbolizuje tituln korzet, ktor si nechva Sissi kad de viac a viac uahova, aby svet (aj seba sam) presvedila o venosti svojej najvej devzy fyzickej krsy.
Nakoko je takto obraz Sissi hodnovern? Korzet nezaprie autorsk ruku svojej tvorkyne a nezapiera ju, napokon, ani ona sama (Kreutzer okrem rie napsala k filmu aj scenr). Pri kreovan svojej Sissi sce vychdza z archvnych reli i aspo hodnovernch domnienok, no jej finlnu podobu dokresuje poda vlastnej, subjektvnej a modernej optiky. Cisrovn sa v jej podan stva nadasovm archetypom eny dusenej tradciami, maizmom, od malika vtepovanou povinnosou kadmu sa zavai a pozna svoje miesto. Film vak zrove zdrazuje jej zvedavos, pokrokovos, sexualitu, empatiu, ale tie rozmarnos a impulzvnos, pre ktor sa vzauje vlastnm deom.
Odrazu teda Sissi nie je len historickou postavou, ale akoby sme ksok z nej v sebe mohli objavova aj my, sasn divky. Nakoniec, ako trefne podotka reisrka vo viacerch rozhovoroch, ivotopisy znmych osobnost nevravia len o svojich objektoch, ale vdy s tie obrazom svojho autora a doby, v ktorej vznikli. Film to hravo pripomna pouitm sasnej hudby aj zdanlivo nedbalmi odkazmi z budcnosti v obraze, ako je modern presklen recepcia i mop opret na chodbe palca.
Ale medzi riadkami kreatvny scenr mono sm seba obhajuje naprklad aj vsuvkou, kde sa Sissi zoznamuje so zzrakom pohyblivch obrzkov filmu. Jej stami autorka filmu presvieda, e nie obraz vo filme i na fotografii nikdy nebude celkom objektvny a relny, netreba to od neho teda ani oakva. S pribdajcou minutou sa v tomto duchu stle viac posvame do roviny …o keby? a po snov oslobodzujce finle.
Ak by sme sa na Kozret pozerali vlune ako na ivotopisn historick drmu, mohli by sme z neho by v rozpakoch i dokonca povaova ho tak trochu za diletantsk. Ak vak pristpime na Kreutzerovej hru, oprostme sa od oakvan a prestaneme lipn na faktoch, vyame zo Sissinho portrtu napokon ovea viac, ne by nm mohla da sebelepia adaptcia uebnice dejepisu. ako poveda, o by na takto interpretciu vlastnho obrazu povedala samotn Sissi. No svojim dnenm divkom m Korzet rozhodne o poveda.
Corsage (Raksko / Luxembursko / Nemecko, Franczsko, 2022, 114 min.)
Ria: Marie Kreutzer. Scenr: Marie Kreutzer. Hraj: Vicky Krieps, Florian Teichtmeister, Katharina Lorenz, Jeanne Werner, Alma Hasun, Manuel Rubey …