Spadnuté lietadlá, smrteľné vírusy, teroristické útoky… Ak máte to, čo psychológovia volajú dobrodružný gén, risknete to. Hoci podľa skúseného cestovateľa vám nič nehrozí, ak sa nevyberiete do naozaj nebezpečných kútov zeme.
Keby ste si mali vybrať dokonalú dovolenku, išli by ste na exotické miesto s miliónom turistov alebo do krajiny, kde je živý turista skutočnou exotikou? „Všetky pláže sveta sú plus-mínus rovnaké, ak sú pekné, ale krajina je každá iná,“ pokúša Pavel Fellner, ktorý brázdi svet dvadsaťštyri rokov a je presvedčený, že obraz sveta vidíme v oveľa horších farbách, ako skutočne sú. „Do Sýrie by som teraz nešiel, zvážil by som aj Somálsko a určite Haiti.
Pred pár týždňami sa vrátila skupina z Venezuely, kde päťdesiat litrov nafty stálo na pumpe tridsať centov, ale pumpár im nemal vydať, tak im to dal zadarmo. Je tu obrovská devalvácia, krajina je na pokraji občianskej vojny. Venezuela bude veľký problém!“ dovolí si tvrdiť cestovateľ, ktorý by nedávno neodporúčal ani výlet za pamiatkami v Egypte, kde je už teraz všetko v poriadku. „Pred pár rokmi som preskúmal Etiópiu. Počul som zlé veci a na severe sú naozaj oblasti, kde unášajú ľudí, ale bezpečné zóny sú aj pre dobrodružnejšie rodiny s deťmi.“
Nikto rozumný by predsa neorganizoval zájazd, keby účastníkom reálne niečo hrozilo. Preto v Pakistane, Afganistane či v Jemene využívajú skúsení cestovatelia vojenské konvoje. Nebookujú hotely a už vôbec nie tie najlepšie, aby na seba neupozorňovali. Obliekajú sa ako domáci, nenosia ruksaky a batožinu im prevážajú miestni. Hoci aj Pavlovi je jasné, že mnohí dobrodruhovia vyhľadávajú práve adrenalín a nebezpečenstvo. „Existujú ľudia s určitou osobnostnou črtou, mohli by sme ich nazvať ‚vyhľadávači senzácií‘, z anglického ‚sensation seeking‘.
Na život potrebujú vzrušenie a každého stimuluje iná miera nebezpečenstva. Na základe psychologickej škály, ktorú máme, sa dá predpokladať, k čomu inklinujete,“ potvrdzuje našu dobrodružnú prirodzenosť psychologička Zuzana Ondrejková. Najčastejšie nájdete dobrodruhov medzi dvadsiatym a dvadsiatym piatym rokom života, viac je mužov ako žien a financie ani náhodou nezohrávajú hlavnú úlohu. „V minulosti bola ‚exotikou‘ aj Amerika, kam odchádzali ľudia za prácou. Takisto sa na to dali len tí, ktorí mali ‚odvahu‘,“ dodáva psychologička. Cestovateľ s ňou len súhlasí.

Pri leteckých nešťastiach zomiera menej ľudí ako na ceste.Pri leteckých nešťastiach zomiera menej ľudí ako na ceste.
Pri leteckých nešťastiach zomiera menej ľudí ako na ceste.
Zdroj: Profimedia.sk

„Na špeciálne zájazdy, ktoré sa v katalógoch neobjavujú, si účastníkov prísne vyberáme podľa povahových predpokladov, nie podľa peňazí. Podpisujú špeciálne vyhlásenie, že riskujú na vlastnú zodpovednosť, hoci zájazd je pod záštitou cestovnej kancelárie. Chodíme tak do Čadu, kde je kopa nevybuchnutej munície. Bez stopára je to čistá smrť, s ním idete päť dní púšťou a nevidíte nič, len piesok,“ opisuje to, čomu bežný človek nemôže rozumieť. Podobne ako len ťažko pochopí výlet na druhé najchladnejšie miesto na Zemi, kam práve smeruje skupinka ľadomilov. „Sever Sibíri si vymysleli klienti, ktorí chceli zažiť takú zimu, že nemôžete močiť vonku, mlieko sa predáva v zamrznutých kockách a v príbytkoch je mínus desať stupňov Celzia. Vonku je mínus šesťdesiat a podmienky sú tu rovnaké ako pred šesťdesiatimi rokmi, keď tu boli gulagy. To inde na svete nezažijete.“ Ale späť do tepla, či skôr do horúca. Tam, kde nebezpečnejší než príroda môžu byť ľudia.
„Našinci mávajú strach z miestnych obyvateľov najmä v čiernej Afrike alebo v krajinách severných oblastí Južnej Ameriky, ako je Francúzska Guyana alebo Surinam, ktoré sú pomerne neznáme aj pre scestovaných ľudí. Ak ste biely, ste turista a turizmus tu nie je rozvinutý. Deväťdesiat percent obyvateľov sú obrovskí černosi, potomkovia otrokov, ktorých sem doviezli Holanďania a Francúzi.

Ženích z kmeňa Hamar V Etiópii.Ženích z kmeňa Hamar V Etiópii.
Ženích z kmeňa Hamar V Etiópii.
Zdroj: Profimedia.sk

Strach u cestovateľov nebýva na škodu, ak ich núti k opatrnosti. Snažia sa dozvedieť čo najviac o miestnych pomeroch, aby sa nedostali do konfliktu. „No ak sa naozaj veľmi bojíte, radšej ostaňte doma,“ radí cestovateľ Pavel Fellner po jednom zážitku v Thajsku. … a zlý „Pani sa bála malárie, hoci v oblasti nehrozila. Brala antimalariká, ktoré môžu mať negatívne účinky na psychiku. Po dvoch dňoch som sa reálne bál, že spácha samovraždu,“ opisuje obavy celej skupiny. „Našťastie, bola so mnou manželka, ktorá je lekárka. Vypátrala, čo pani užíva, a okamžite jej lieky vysadila. O dva dni bola zase ako iný človek – veselá a šťastná.“
Prehnané obavy pred maláriou nie sú namieste ani podľa cestovateľa a lekára Ľuboša Fellnera. „Väčšinou ste v oblasti, kde komáre nelietajú, lebo je tam sucho, ste vysoko nad morom alebo nie je sezóna. Ak predsa len lietajú, tak až pri západe slnka a po ňom. Vtedy si oblečte dlhé rukávy a nohavice, oblasť krku, tváre, uši a hánky si natrite kvalitným repelentom, ktorý obsahuje aspoň štyridsať percent DEET alebo podobnej látky. Dajte si pivo alebo B-komplex, komárom nevoňajú.
V izbe sa zakryte moskytiérou alebo, ešte lepšie, pustite si klimatizáciu. Ak vás komár predsa len poštípe, všimnite si to a vyhľadajte lekára,“ radí MUDr. Ľ. Fellner, ktorý preletel rovník aj šesťdesiatkrát, ale malarický komár ho ani raz neuštipol. Ale sú veľmi fajn, rovnako ako zvyšok – rastafariáni, ktorí celé dni len hulia marihuanu,“ predstavuje zbytočné predsudky. Vyslovene nevľúdnych domácich zažil azda len raz, na indonézskom ostrove Nias. Slovákom sa však môžu javiť nepohostinní povedzme aj Nóri. „Keď ide pár na večeru, každý si platí jedlo, čo pre našinca môže byť neslušné.
V Číne vám zase na ulici neporadia, lebo vám nerozumejú, najmä ak sa snažíte hovoriť po čínsky. Nechcú vám poradiť zle, preto sa radšej otočia. A zase v juhovýchodnej Ázii vás pošlú aj na miesto, čo neexistuje, aby sa necítili trápne, že vám nevedia poradiť,“ smeje sa Pavel Fellner. Znalosti pomerov a miestne kontakty sú pri cestovaní na nezaplatenie. Na niektoré miesta sa bez nich nedostanete. „Boli sme prvá turistická skupina na východe Indie, pri hranici s Barmou. Oblasť Nagaland bola roky uzavretá, ani ľudia z National Geographic sa sem nevedeli dostať, preto sa jeden zo šéfredaktorov pripojil k našej výprave. Dokázali sme to len vďaka tomu, že v Indii máme ako kontakt brahmana – člena najvyššej staroindickej kasty.“ Je ešte na svete vôbec miesto, kam ľudská noha nevkročila? Teší ma, že podľa Pavla je nedotknutých miest na svete dokonca viac.
„Ešte pred pár rokmi bolo v Amazónii a v Západnej Papue, predtým známej ako Irian Jaya, niekoľko neobjavených kmeňov, ale dnes už vieme o všetkých. Sú však stovky štvorcových kilometrov v strednej Afrike, Amazónii či v Kanade, kam nevstúpila turistická noha,“ uvedomuje si cestovateľ, že aj vďaka nemu takých miest ubúda. „Svet sa scvrkáva. Pred pár rokmi ste do povodia rieky Omo v južnej Etiópii išli aspoň päť dní, dnes ste tam z Bratislavy za dva a pol dňa.“ Dobrá správa je, že Slovákov všade vo svete uvidia radi. Vraj patríme medzi najlepších turistov. „Sme srdeční a doprajeme si. Ak nám chutí, pochválime a dáme aj prepitné,“ hovorí Pavel o scestovaných ľuďoch, ktorí vedia, že ak idú na Sumatru, nefunguje to tam ako v špičkovom rezorte. „Chápeme to a správame sa k miestnym pekne, na rozdiel od Američanov, ktorí ak v Bhutáne nedostanú burger, sú poriadne nepríjemní. Nezaujíma ich, že v tradične budhistickej krajine majú iné jedlá a burger tam jednoducho nedostanete,“ hovorí o problémoch, s ktorými sa musia potýkať sprievodcovia. Už len keby Slovákov cestovalo viac.

V domovine varana komodského, najväčšieho žijúceho plaza.V domovine varana komodského, najväčšieho žijúceho plaza.
V domovine varana komodského, najväčšieho žijúceho plaza.
Zdroj: Profimedia.sk

„Drvivá väčšina sveta je na tom horšie než my. Keď vidíte ľudí žiť v nepredstaviteľnej chudobe v Indii, po návrate ste hrdí na to, čo tu máme. Exotika nie je lacná, ale psychicky uzdravuje. Keď cestujete a rozvíjate sa, nedá sa to porovnať s tým, čo zažijete doma.“ Psychologička vidí v zahraničí ešte jeden pozitívny moment: „Môžete tu prežiť pocit vlastnej výnimočnosti. Na Slovensku sa vás nikto nespýta, odkiaľ ste, a ak áno, zväčša sa to spája s predsudkami. No v ďalekej cudzine sa môžete stretnúť s úprimným záujmom o seba ako o osobu. Odkiaľ ste, čo vo svojej krajine robíte, ako to u vás doma vyzerá. Dodá vám to pocit dôležitosti a jedinečnosti,“ chápe cestovateľov Zuzana Ondrejková. Na týždni zážitkov budete „fičať“ celý rok. Teda ak sa vám nestane, že netrafíte krajinu, zablokujete sa a už nikam nebudete chcieť ísť. „Ale takých ľudí nepoznám,“ tvrdí cestovateľ, ktorý dobrodružný gén zdedil.
„Otec veľa cestoval aj počas socializmu, pracoval v Austrálii a v Nórsku ako jeden z najväčších odborníkov na hliník a dusíkaté hnojivá. Ale ozajstný pán cestovateľ v našej rodine bol pradedo. Ako hlavný strojník na lodi sa plavil okolo sveta a britskej kráľovnej odovzdal dary od rakúsko- uhorského cisára,“ potvrdzuje Pavel to, čo odborníci predpokladajú. „Psychologické štúdie jednovaječných dvojčiat zistili, že dobrodružná osobnostná črta by sa dala pripísať istej genetickej variácii. Takže ak má niekto ‚dobrodružných‘ rodičov, zrejme sa to prejaví aj uňho,“ súhlasí psychologička Zuzana Ondrejková.
No a kto tento gén nemá, ten dovolenkuje len v známych destináciách. Hlavné je, že dovolenkuje! „Ak robíte denne veci, upadáte so stereotypu. Úkony si začínate zjednodušovať a skracovať, čo nie je vždy dobré. Dovolenka vám zaužívaný režim naruší, čím sa uvoľnia podvedomé tlaky a stresy. Keď zmeníte režim, dostavia sa iné myšlienky a emócie,“ nabáda psychologička, ktorej podľa vás bez dovolenky hrozí „nebezpečenstvo“. „Ak dlho jazdíte autom, prestávate si všímať nové značky, nevnímate cestu. Až keď máte nehodu, alebo takmer nehodu, znova si začínate uvedomovať trasu, všímate si okolité autá, cestu aj krajinu.“ Tomu sa predsa oplatí predísť.

Vo východnej Indonézii je šach populárny.Vo východnej Indonézii je šach populárny.
Vo východnej Indonézii je šach populárny.
Zdroj: Profimedia.sk

Foto: Profimedia. sk
Sliznica nosa a nosová prepážka sú popretkávané systémom žíl a drobných cievok, ktoré nos prekrvujú a zároveň ohrievajú vdychovaný vzduch. Občas tento systém niečo naruší a dochádza ku krvácaniu z nosa. Sliznica nosa u detí je omnoho mäkšia a tenšia ako u dospelých. Spontánne krvácanie je časté u starších ľudí, ktorých krv sa zráža pomalšie, a u detí medzi 3. a 10. rokom. Deje sa často bez zjavnej príčiny, aj pre alergiu alebo angínu. Nezriedka ho spôsobí neprimeraná manipulácia prstami v nose, príliš silné fúkanie pri nádche či suchý vzduch v domácnosti, ale aj nadmerný fyzický alebo duševný stres a u adolescentov hormonálne zmeny. Krv z nosa sa u detí môže objaviť aj počas spánku. Ak to nie je častý jav, nemusíte sa obávať. Najnebezpečnejším faktorom vyvolávajúcim krvácanie z nosa je nedostatok kyseliny askorbovej, vápnika alebo vitamínu K. Ak je výtok z nosnej dutiny intenzívny a hojný, trvá viac ako 15 minút, sprevádza ho strata vedomia alebo zvracanie, konzultujte to s lekárom. O skutočných príčinách sa dozviete až po dôkladnom vyšetrení. Diferenciálny krvný obraz sa mení podľa veku dieťaťa. Všeobecný lekár ho u vášho dieťaťa zhodnotil určite správne vzhľadom na jeho vek i klinický obraz.

Bolesť hlavy môže mať mnohé príčiny a spúšťacie faktory. Keďže si spúšťací bod viete nahmatať, je pravdepodobné, že vaša bolesť hlavy súvisí s krčnou chrbticou. Problémy krčnej chrbtice sa môžu okrem bolesti či stuhnutých svalov a obmedzených pohybov v krčnom úseku manifestovať aj do oblasti hlavy, a teda aj do oblasti ucha.
Jednoznačnú odpoveď však získate po odbornom neurologickom vyšetrení a doplnení röntgenu krčnej chrbtice. Zároveň je vhodné absolvovať aj očné vyšetrenie v rámci diferenciálnej diagnostiky bolesti hlavy a vami udávaného zhoršujúceho sa videnia do blízka. Na základe neurologického a očného vyšetrenia lekár váš stav celkovo vyhodnotí a rozhodne, či sú potrebné aj ďalšie doplňujúce zobrazovacie vyšetrenia hlavy, napríklad CT či MR, aby sa vylúčil iný pôvod vašich ťažkostí. Následne vám navrhne liečbu.
Časopis o zdravom životnom štýle
Lieky s výhodnou cenou
Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa je zakázané. © 2022 News and Media Holding a.s.

source